Čo je to dlžobný úpis
Dlžobný úpis (uznanie dlhu) je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Jednostranný úkon znamená, že nie je potrebný podpis alebo súhlas veriteľa na platnosť uznania dlhu. Pokiaľ sa však v dlžobnom úpise nachádza aj dohoda o splácaní dlhu v splátkach alebo predlžuje sa týmto dlžobným úpisom splatnosť dlhu je potrebný podpis veriteľa (t.j. toho, komu dlžník dĺži peniaze). Rovnako to platí aj v prípade, ak sa zmluvné strany v dlžobnom úpise dohodnú na rozhodcovskej doložke.
Dlžobný úpis zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, t.j. domnienku, že v čase uznania dlhu dlh existoval. Veriteľ teda nemusí dokazovať v súdnom konaní existenciu dlhu, pokiaľ má od dlžníka dlžobný úpis.
Podmienkou platnosti uznania dlhu je, okrem všeobecných náležitostí, ktoré platia pre právne úkony (§ 34 a nasl.), že dlžobný úpis musí mať písomnú formu.
Z dlžobného úpisu musí byť zrejmý dôvod vzniku pohľadávky (tzv. kauza), taktiež v ňom musí byť presne určená výška pohľadávky a nakoniec musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Je potrebné poznamenať, že dlžobným úpisom nevzniká nový záväzok (nejde o nováciu).
Dlžobný úpis má ten účinok, že ak ho dlžník podpísal, dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu dlhu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (podľa § 110 ods. 1).
Nielenže veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlhu dlh existoval, ale nemusí dokazovať ani jeho výšku. Pokiaľ by dlžník tvrdil opak, musel by to v konaní preukázať, dôkazné bremeno by spočívalo na dlžníkovi.